O mne

Moja fotka
človek závislý na pohybe, fotení a rastlinkách. Nemám rada mliečnu čokoládu, tofife,počítačové hry, alkohol, ruch veľkomesta a komunikáciu po telefóne. Neznášam fajčenie, ale mám rada šišu - vodnú fajku. Nebaví ma sedieť pred telkou, považujem to za zabíjanie času.

streda 27. apríla 2011

Agáve

Zámerne som po aloe vybrala agáve, pretože veľa ľudí si mýli aloe s agáve
americkým. Sú síce na prvý pohľad podobné, ale listy agáve nie sú až také
dužinaté. Agáve je celkovo okolo 300 druhov, od tých čo majú niekoľko
desiatok centimetrov (v dospelosti) až po niekoľko metrové. Pôvod majú
v Mexiku, odtiaľ ho poznáme hlavne v podobe tequily. Hlavné rozmnožovanie
a najčastejšie je odnožami, pretože toho sa dočkáme skôr ako kvitnutia
a semienok. Za dobrých podmienok po pár rokoch vyženú v kvetináči odnože,
treba ich nechať trocha podrásť a potom ľahko zakorenia.
Agáve celkovo patrí medzi tie kaktusy a sukulenty, ktoré vôbec nie sú
náročné na pestovanie a zvládne to aj absolútny laik ktorý sa v pestovaní
rastlín vôbec nevyzná. V pomerne veľkej miere sa používajú ako okrasné
rastliny v záhonoch a parkoch, nielen Agáve americká, tá sa tak používa u nás.
V teplejších krajinách je to aj Agáve Victoriae reginae alebo Agáve attenuata,
na dovolenkách sa s nimi stretávame často. Pri agávach je jedna zaujímavosť,
že keď už síce po rokoch konečne rozkvitnú, všetka energia a sila sa prenesie
do zaujímavého kvetu, tak rastlina je natoľko vyčerpaná, že zomiera a vyhynie.
Takže vlastne agávy kvitnú len raz za život a keď niekde na dovolenke zbadáte
kvitnúce agáve, všimnite si, že už odspodu schne a odumiera.

Agáve americká
Nenáročný kaktus, rastie do šírky a má pichľavé konce, na čo musia dať pozor
hlavne rodičia detí. Má peknú farbu, zelenú s bielo-žltými okrajmi, niektorá
druhy sú čisto zelené, menej vyskytujúce bývajú aj opačne sfarbené, žlté
so zeleným okrajom. Od jari do jesene sa môžu vysadiť priamo do pôdy do
záhrady, na zimu ich treba dať do kvetináča a prezimovať podobne ako ostatné
kaktusy. Práve toto agáve je veľakrát pokladané za aloe. Ale táto rastlina síce
má dužinaté listy, ale len málo, sú ploché a pomerne široké. Na rozdiel od aloe
nie sú pri prelomení až také krehké a veľmi ťažko ich odlomíte. Majú celkom
iný zelený odtieň listov, možno by sa dalo povedať že tak trocha do modra.
Alebo potom sú so žltými pásmi, ti sa už trocha menej vyskytujú a tie by ste si
s aloe už hádam nepomýlili. Ale najdôležitejší poznávací znak je príšerná „ihla“
na konci listov.


Agave victoriae-reginae
Je to krásny druh agáve a pomerne vzácny, pretože nevytvára žiadne odnože. Je
nenáročný, ale finančne dosť drahý pri zakúpení väčšieho kúsku, pretože rastie
veľmi pomaly. Keď si kúpite síce lacnejšiu maličkú rastlinku, tak kým z nej
bude ten krásny kus s priemerom 20-30 cm prejde aj 20 rokov. Je to skutočná
ozdoba tropických záhrad. Vysádza sa ako šperk medzi ostatné rastlinky. Má
pomerne hranatý prierez list, veľmi peknej zelenej farby, hrany sú biele. Keď
uvidíte niekde dospelú rastlinku, určite si ju s ničím iným nepomýlite. Na
rozdiel od mnohých kaktusov a sukulentov si tento len tak ľahko z prírody
nezadovážite. Najistejšie je zohnať si ho od pestovateľov kaktusárov.

A.victoriae-reginae veľké (foto z predajne):
                                                                      A.leopoldii:
                                                                      Agáve strieta:

ďalšie (názvy sa mi nechce hľadať):







štvrtok 21. apríla 2011

Aloe

Pod pojmom "aloe" si väčšina ľudí predstaví jeden jediný druh (každý človek si predstaví iný) a všetci si myslia, že to čo pozná on je to liečivé pravé aloe. Ale skutočnosť je taká, že druhov aloe je veľmi veľa. A to čo by mohlo byť v každej domácnosti je práve to pravé Aloe vera. Nenáročná rastlinka, potrebuje málo vody, dostatok svetla, ale priame slnko nie je podmienkou. Sypkú piesčitú zem (ako väčšina kaktusov a sukulentov). Rastlinka je nielen nenáročná, ale aj užitočná svojimi liečivými schopnosťami. Takže na popáleniny, rezné rany, kožné podráždenia... To je len pár príkladov toho najobyčajnejšieho vonkajšieho použitia.
Prvý obrázok ukazuje Aloe vera - pravé. Strieborno zelená farba, niekedy len bledo zelená, záleží od veku a množstva slnka, na okrajoch dužinatých lístkov má jemné zúbky, ale nie tie zákerné na poranenie sa. Dokonca mladá rastlinka ich má celkom drobné. Na listoch sú bledé fliačky.
 Z listu po prerezaní vyteká lepkavá takmer číra zelenkastá tekutina - práve tá liečivá časť.
(mimochodom, v Lidli a v Ikea mavaju to pravé aloe)
Aloe tesne pred rozkvitnutím:
    
                                                        kvet aloe vera:

Ďalšie druhy z rodu aloe sú napr. aloe albiflora, aloe arborescens, a.aristata, a.bromii, a.ferox, a.juvena, a.striata, a.perglerae, a.variegata, a kopec ďalších. Toto boli tie najznámejšie.Celkovo ich je vraj asi 190 druhov.
Aloe juvena:
  

                                                                   Aloe arborescens:

                                                                      Aloe albiflora:
Aloe ferox:
Toto je len pár mojich kúskov. Dodatočne doložím ďalšie fotky.
Rastlina má veľmi podobné zloženie ako ľudský organizmus a jej výťažok
pôsobí na úrovni bunky. Tým je dané, že dokáže regenerovať bunky a tak
znovu zintenzívniť funkciu porušených orgánov. Prípravky z tejto rastliny
sú všeobecne uznávané ako výživové doplnky na vysokej úrovni, alebo
v kozmetike.
Niektoré z aloí majú v dospelosti okolo 20 cm, niektoré vo voľnej prírode aj 18-
20 metrov.
ďalšie príklady aloí:




Pokiaľ máte nejaké aloe a neviete či je liečivé, tak stačí ak je dužinaté a dá sa z neho vytlačiť nejaká šťava a môžete to skúsiť. Niektoré majú slabšie účinky, niektoré nemajú, ale nič nepokazíte, vôbec si neublížite ak použijete aj neliečivú aloe. Niekto vraví, že aj aloe arborescens je liečivé.