O mne

Moja fotka
človek závislý na pohybe, fotení a rastlinkách. Nemám rada mliečnu čokoládu, tofife,počítačové hry, alkohol, ruch veľkomesta a komunikáciu po telefóne. Neznášam fajčenie, ale mám rada šišu - vodnú fajku. Nebaví ma sedieť pred telkou, považujem to za zabíjanie času.

streda 7. septembra 2011

Ariocarpusy

Sú to kaktusy – sukulenty, ktoré sa tvária ako niečo celkom iné. Buď sa tvária ako pár stebiel silnejšej trávy, alebo ako kus kameňa, alebo ako chumáč snehu či bielych topoľových vločiek. Niekedy sa tvária ako kopa morských hviezdíc. Sem tam sa tvária ako keby nič a ani ich vlastne v okolitých kameňoch nevidíte kým ich neprezradí ich vlastný kvet. Tým celkom pokazí úmysel ariocarpusu schovať sa pred zvedavcami a zberateľmi.

Google vám „vyguglí “ obrázky najrozličnejších odrôd, ale keď si pozriete len tie fotky čo sú z voľnej prírody, z ich domoviny, tak budete vidieť hlavne tie kamienky, chumáče, hlinu alebo kvet rastúci priamo zo zeme. Bohužiaľ v prírode je ich čím ďalej tým menej. Niežeby kaktusochtivý zberatelia ich všetky ukradli alebo vynosili z domáceho Mexika, práve naopak, oni by ich aj radi zachránili, ale systém tzv. ochrany a pestovania kaktusov vo všeobecnosti v Mexiku je tak trocha postavený na hlavu (keby len trocha).

Takže ariocarpusy, na prvý pohľad možno neupútajú, ale ak zbadáte naozaj peknú zbierku, tak vás zaujmú. Sú vhodné hlavne pre malé zbierky zábudlivých pestovateľov, pretože rastú veľmi, ale veľmi pomaly, stačí im kamenná zem (nie tvrdá ako kameň ale substrát s väčším množstvom piesku, štrku, kamienkov a podobnej zmesky). Ich pomalý rast vám zaručuje že ich netreba často presádzať, nesadiť do plytkých širokých misiek, korene majú hlboké, skôr by som povedala, že repovité. To, že rastie tak pomaly sa odzrkadľuje na tom, že je pomerne vzácny v zbierkach. Teda niežeby ho nebolo, má ho veľa zberateľov, ale nie v takých množstvách ako iné rody (napr. mamilarky, feráky či astrophytá). No a adekvátne k tomu zodpovedá aj ich cena, teda nie sú z tých najlacnejších. Ja som bola odhodlaná nakúpiť si ich, ale cena ma zabrzdila, že som ostala zatiaľ pri troch kusoch a postupne dokúpim ešte niečo. Maličká rastlinka ktorej by som tipovala tri roky maximálne má v skutočnosti aj 5-8 rokov. Pre urýchlenie pestovania ich pestovatelia vrúbľujú na podnože.

Popis rastlinky:
Kaktusy sú s krátkou stonkou, nízke, ako keby ani stonku nemali, veľmi jemné tŕne - takmer neviditeľné, korene tvaru repy.
Ako som už napísala, malé rastlinky podobajúce sa na zvetrané kamene porastené lišajníkmi, niekto im hovorí aj „živé kamene“ či „skameneliny“. Majú zvláštny tvar, ich telo nemá žiadne rebrá alebo tŕne, ako pri iných kaktusoch, ale je ako skupinka listov stočených do kytičky, sivej až hnedej farby. Ich tvar môže byť trojuholníkovitý, kužeľovitý, šupinatý, hranatý. Priemer rastlinky býva zvyčajne od dvoch centimetrov, a v domácom prostredí - otvorenej krajiny do štyridsať centimetrov, ale také veľké exempláre sú aj v prírode zriedkavé.
Vraj je ich tak do desať druhov a aj to zdôrazňuje ich vzácnosť.

Starostlivosť
Hlbšia nádoba s priepustnou zeminou. Veľa svetla, slnka. Polievanie veľmi slabé, na jar takmer vôbec, v lete len občas, ale začiatkom jesene niekoľkokrát a výdatne, pretože ich obdobie kvitnutia je práve jeseň až zima. Preto je dôležité, aby zimovali s dostatkom svetla a v teplejšom prostredí než ostatné kaktusy.

Druhy:
Ariocarpus retusus, A. kotschoubeyanus, A. fissuratus, A. confuses, Ariocarpus agavoides, Ariocarpus bravoanus, Ariocarpus scaphirostris