Ďalší z tých najobyčajnejších kaktusov a to doslova. Toto je kaktus, ktorý pestovala moja mama ešte asi pred tridsiatimi rokmi. A potomkov z nich mám ešte doteraz. Keď vám niekto povie, kto nepozná druhy, že má doma kaktusy, tak na 80 % to budú práve tieto. Sú to pichľavé gule, najprv pekného pravidelného tvaru, neskôr vekom rastú viac do dĺžky, takže je z nich pretiahnutý valec, niektoré druhy sú mohutnejšie hrubšie, tie drobnejšie sa časom ohýbajú, až pôsobia ťahavým, alebo plazivým dojmom. Rozmnožovanie je najjednoduchšie ako si dokážeme predstaviť, na jeho tele vyrastajú malé guľky, ktoré po krátkom čase vyženú vzdušné korene. Pri dostatočnej veľkosti sa môžu odobrať od materskej rastlinky a máme takto ľahko veľa nových kaktusíkov.
Keď sa pestujú samostatne tak dlhšie rastú do gule, ale spoločne v skupinke je to krajšie.
Málo vody, veľa slnka, pôda hocijaká. Absolútne nenáročný, znesie umiestnenie aj na priamom slnku. Cez zimu treba dopriať zimný odpočinok pri teplotách od 5 do 12 °C, po takomto správnom prezimovaní sa nám tie väčšie jedince odplatia počas leta krásnymi kvetmi. Kvitnú síce veľmi krátko, ale ten rast kvetu a príprava rastlinky na otvorenie kalicha trvá tak dlho, že sa to nedá prehliadnuť a každý kvet sa dá vopred vytušiť. Najprv malý skoro čierny chlpatý púčik, postupne sa naťahuje do dĺžky až je z toho dlhá tobolka na ktorej sa vytvorí ružový puk. Bohužiaľ kvet už nie je ružový, ale smotanovo biely a často väčší ako samotná rastlinka. Teda aspoň tie moje echinopsisy sú biele. Sú aj inofarebné rastlinky, ale tu som skôr chcela upozorniť, že nie vždy farba puku nám prezradí aký bude kvet, ktorý je ale vždy trubkovitý.
Tie menšie echinopsisy čo mám mi zatiaľ nekvitli, snáď ich k tomu raz doženiem, vlastne ani neviem aký by mali mať kvet.
Druhy (aspoň niektoré):
Echinopsis eyriesii, E. mammillosa, E. hammerscmidii, E. spachiana, E. subdenudatus, E. multiplex, E. chamaecereus, E. leucantha, E. peruviana.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára