Toto je ďalšia skupina kaktusov, kde je veľmi veľké zastúpenie a tu sa stretneme s takými čo sú jednoznačne kaktusy, s takými čo síce ako sukulenty vyzerajú, ale aj s takými čo by niektorí asi sotva tipovali, že patria medzi euphorbie. Sú to kríky, stromy aj menšie sukulenty. Toto je skupina, ktorá má asi najväčšie zastúpenie čo sa týka počtu druhov, je to okolo 7500. Ale odvtedy čo bolo toto číslo udané sa určite o niečo zvýšilo.
Jedným základným dôležitým znakom je, že po odlomení časti rastlinky, či už konáriku, lístku, alebo aj prerezaní kmienku začne z rastlinky vytekať biele mlieko. Toto mlieko je jedovaté, pri presádzaní a rozmnožovaní odrezkami treba dávať pozor a poriadne si poumývať ruky. V žiadnom prípade sa nedotýkať tváre a už vôbec nie očí. Moja osobná skúsenosť sú červené lišaje – fľaky po celej tvári. To je ešte ten lepší prípad, sú aj také čo majú prudko jedovaté mlieko, našťastie sa to vyskytujú málo, možno v nejakých väčších zbierkach. Myslím, že všetky u nás dostupné euphorbie sú nenáročné na pestovanie. Prekúrená miestnosť, či už slnkom alebo radiátorom, im nevadí, dokonca ani suchý vzduch. Aj keď ma napadá, že mne sa jeden druh z tejto čeľade nepodarilo pestovať.
Pre začiatok spomeniem tie euphorbie ktorým sa nebudem nejako príliš venovať. Je to napr. euphorbia marginata, je to vonkajšia záhradná rastlinka, ktorá sa rozmnožuje a rastie takmer ako burina, ale je naozaj pekná. Má zelené listy s bielymi okrajmi, rastie na vysokej stonke. Na konci medzi listami sa vytvárajú drobné biele kvety so žltým stredom, ale tieto kvety sú také nenápadné, že v porovnaní s krásnymi ozdobnými listami úplne zanikajú.
Ďalšia euphorbia ktorú všetci poznáme je u nás známa ako prýštec, alebo mliečnik a neni to nič iné ako vianočná ruža. Myslím že tu netreba žiaden popis rastlinky, jediné čo pripomeniem, že sa u nás sa vyskytuje si hlavne v štyroch známych farbách a to: červená, ružová, biela a bledučko zelená. Asi všetci už vedia, že to farebné nie je kvet ale listy a kvet je to drobunké žlté v strede. Teraz je vidieť dokonalú podobu s predošlou rastlinkou, ale „vianočná euphorbia“ sa na rozdiel od nej sa tá vianočná ťažko rozmnožuje a dokonca sa aj dosť ťažko privedie na ďalší rok do „vianočného kvitnutia“. To by bolo na ďalší článok, mne sa to podarilo.
Euphorbia milii – ďalšia známa a pomerne často pestovaná rastlinka u nás. Tiež jej ľudovo hovoria „mliečnik“ alebo hlavne „kristova koruna“ pravdepodobne pre jej tŕne. Rastie hlavne do výšky, pre kríčkovitý tvar ju treba zrezávať, no a odrezky po uschnutí konca sa pomerne ľahko zakorenia vo vlhkej zemine. Najčastejšie sa stretávame s červenou verziou, mne sa podarilo zohnať už aj žltú, takej „čajovej“ farby, dokonca som videla aj ružovú, tá je tiež pekná. Je absolútne nenáročná, na zimu ju dám prezimovať spolu s kaktusmi, ale vždy si jednu rastlinku nechám aj v byte, lebo mi je ľúto keď kvitne a nevidím ju.
Ako ďalšiu euphorbiu som zobrala euphorbiu leuconeura, pretože sa viac podobá na bežnú izbovú zelenú rastlinku ako na sukulent. Podobá sa na malú palmu, na konci kmienku sa vytvárajú podlhovasté listy, zhora tmavo zelené, odspodu skôr bledo zelené s výraznou hnedo-bordovou stredovou žilou ktorá zospodu listu doslova svieti. Rastlinka nepotrebuje veľký kvetináč aby sa jej darilo, ale potom pri tom množstve listov má zlú stabilitu. Na svoj pekný vývin skôr potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnku. Listy sa spália. Rastlinke zhora stále ženú nové listy a tie spodné zhadzuje. Keď nájdete pre rastlinku to najsprávnejšie miesto, tak pri svojom raste prestane zhadzovať spodné listy, a horné stále vyrastajú. Zatiaľ som sa stretla len raz s takýmto rastom, ale bolo to krásne, lebo nevyzerala ako palma, ale odspodu až po vrch boli krásne súmerné dlhé listy. Rastlinka má veľmi nenápadný kvet, niekto by si myslel, že ani nekvitne. Ale drobné kvietky, ktoré vyzerajú skôr ako zelené šištičky z ktorých vytŕčajú žltkasté vlásočnice s lepkavými končekmi. Tie keď dozrejú uschnú, ostane suchá tobolka ktorá praskne a z nej vyletujú maličké čierne guľaté semienka. Keď som ešte nevedela ako sa táto rastlinka volá, tak sme jej dali názov „semenovač vystrelovačný“, pretože jej semienka sú vystreľované po celej izbe. Rozmnožuje sa práve týmito semienkami veľmi ľahko, pretože doba klíčivosti je pomerne krátka, zistíte to, keď vo všetkých okolitých a aj v materskom kvetináči budete mať zrazu mladé rastlinky. Preto je rastlina vhodná aj pre úplných začiatočníkov, ale pozor na ten biely mlieč vytekajúci pri zranení rastlinky.
Euphorbia tirucali – táto rastlina už na pohľad nemá nič spoločné s tými predošlými, len to vytekajúce mlieko. Je to zmes zelených paličiek na ktorých sa občas objavia drobné lístky. Je to veľmi pekná dekoračná rastlinka, pretože pri správnom oreze tvorí zelený kríček. Neviem či ešte osobitne týchto je viac druhov, alebo iba záleží od vonkajších podmienok, ale z Tunisu som si doniesla bledo zelenú redšiu, ale tu som si od predajcu kúpila hustú tmavo zelenú. To možno bude len tým orezom a tým, že tá z Tunisu je akože „divá“ a tá z nášho obchodu asi bohato prehnojená.
Ďalšie tu spomeniem E. comfinalis Má hranaté podlhovasté telo, dá sa povedať, že hviezdicového prierezu. Na týchto hranách vyrastajú pomerne na husto v rade bordové pichliače. Rastie kríčkovito. Jej podobná je E. enopla.
E.comfinalis:
E. obesa a E. meloformis. Ich tvar a rast sú celkom odlišné ako predchádzajúce. Guľovitý tvar s akýmisi hranami pripomína trošičku astrophytá. Tieto dva druhy sú ukážkou jednopohlavnosti kaktusov, keď na zśkanie semienok musíme mať samca a samičku. Kvety sú veľmi nenápadné, doslova prehliadnuteľné, do očí skôr bijú len stonky na ktorých vyrastajú. Tieto zdrevnatelé stonky potom na nich ostanú a raz som čítala takú milú vec, že takto sa táto rastlina maskuje aby sa podobala na kaktusy, že má akože pichliače. Jednoduchšie rozmnožovanie ako čakať na semienka je počkať na akési výrastky, ktoré vyrastajú časom na hranách rastlinky.
E.obesa:
E. woodii – toto je rastlinka ktorá mi bohužiaľ dva krát vyhynula a už sa k nej nebudem vracať aj keď je veľmi pekná a zaujímavá. Normálne mi vyschla. Neviem ju popísať, mne osobne pripomína akúsi listovú medúzu s výrastkami a sem-tam aj lístočkami. Mala som tú varietu čo bola takého lopatkového tvaru, inak je vo verzii akejsi strednej hľuzy s výhonkami a ovísa časom z nádoby. Bohužiaľ u niekoho sa jej darí, u mňa nie.
E. pachypodies – akoby maličká palmička s hrubým kmienikom a podlhovastými listami, podobná euph. leuconeura, len je menšia s hrubším kmeňom.
E. stenoclata – krík okolo 1 m. Videla som ju rásť v prírode na Sardínii. Bohužiaľ moc nebezpečná pichliačmi na to aby som ju z takej diaľky niesla. Semienka som doniesla no nevzišli. Toto je podľa mňa skutočná Kristova koruna už na prvý pohľad.
Euphorbií je skutočne obrovské množstvo. Na nete po zadaní tohto názvu a zobrazení obrázkov to je vidieť najlepšie. Sú pestovatelia čo sa špecializujú vyslovene na tento rod.
Príklady niektorých ďalších:
euphorbia submammilaris:
euphorbia trigona:
euphorbia valida:
