Názov crasula je veľmi široký pojem. Nie je to také jednoznačné čo si pod tým predstaviť, nie je to také ako pri aloe, agáve alebo gasteria a hawortia, kde si každý človek predstaví takmer tú istú rastlinku, alebo aspoň podobnú, ale crasule sú také, že určenie presného druhu je trocha na zamyslenie. Crasule sú skupinka, ktorú by som ja osobne rozdelila na viac skupín. Popísaných je vyše 260 druhov. Ale je tu jeden druh, ktorý poznajú všetci, vo väčšom či menšom „prevedení“, v hustejšom či redšom vzraste. Je to rastlinka, ktorú majú aj tí, čo inak povedia, že im sa kaktusy a sukulenty nepáčia, lebo.... napr. pichajú, pomaly rastú, sú malé, nekvitnú, alebo hocičo iné.
Crasula ovata, je u nás nazývaná hlavne ako „tučnolist“. Nenáročná rastlina a darí sa jej asi všade. Potrebuje slabú zálievku. Zabudnutá zálievka jej vôbec neublíži, ak sme až moc veľký sklerotici, dá nám to vedieť scvrknutými listami. Od jari do jesene môže byť vonku, na terase, na balkóne, najprv ju vyložiť do chládku, aby si zvykla, až neskôr vyložiť na slnko. Inak sa jej spália listy. Pri vyložení môže zhodiť všetky listy, neľakať sa, vtedy ho môžeme odvážne ostrihať, vyženie nové a silné lístky. Na zimu ho dať prezimovať do svetlej chladnejšej miestnosti spolu s ostatnými kaktusmi a obmedziť zálievku na minimum. Kto na to nemá priestor, nevadí, hlavne aby neboli pri radiátori, ale aby mali svetlo. V prekúrenej miestnosti v zime polievať tak ako v lete. Rozmnožuje sa úlomkami ktoré veľmi rýchlo pustia korienky. Niekedy sa dokonca korienky tvoria už na výhonkoch priamo na rastlinke. Rastie do takého tvaru ako ju olamujeme, môže to byť aj kríček, ale aj stromček v tvare bonsaj. Kvitne ako malá vetvička s malými bielymi kvetmi na koncoch konárikov.
Jedna dôležitá vec, a síce ju treba občas skontrolovať, pretože ju môžu navštíviť škodcovia, napr. tie malé biele vošky čo si vytvárajú biele chumáčiky napr. aj na fialkách. Je dosť problematické sa ich zbaviť.
Crasula ovata (hore) a jej kvet:
Crasula ovata - existuje v dvoch verziách. Jedna má ploché tučné listy, tej druhej sa tučnolist nehovorí, jej listy sú akoby skrútené do trubičky. Je to Crasula ovata monstrosa:
Crasula tetragona – táto by sa ešte podobala na ovatu možno rastom, ale je drobnejšia. Jej lístky sú tenké špicaté a drobné. Aj kmienok rastlinky je dužinatý, ale tenučký:
Crasula muscosa – toto sa teda vôbec nepodobá na predošlé rastliny. Je to skôr ťahavo plazivé niečo, čo vyzerá v prírode ako burina, ale v kvetináči je to pekná ovísavá rastlinka. Prirovnala by som ich k celkom drobunkým ihličnatým vetvičkám (pre opis). Tiež ich je asi viac variácií, ja mám doma osobne tri a líšia sa iba hustotou týchto vetvičiek a svetlejším, alebo tmavším odtieňom:
crasula ericoides:
Crasula rupestris – toto je tiež na pohľad niečo iné. Sú to akoby hranaté korálky navlečené na stopke. Bývajú tiež viaceré variácie, čisto zelené, ale aj s naružovelými lístkami.
crasula pelucida:
crasula pyramidalis:
crasula budha´s temple:
crasula falcata:
dalšie druhy:
c. alstonii, c. brevifolia, c. corallina, c. tecta
Crasula ovata, je u nás nazývaná hlavne ako „tučnolist“. Nenáročná rastlina a darí sa jej asi všade. Potrebuje slabú zálievku. Zabudnutá zálievka jej vôbec neublíži, ak sme až moc veľký sklerotici, dá nám to vedieť scvrknutými listami. Od jari do jesene môže byť vonku, na terase, na balkóne, najprv ju vyložiť do chládku, aby si zvykla, až neskôr vyložiť na slnko. Inak sa jej spália listy. Pri vyložení môže zhodiť všetky listy, neľakať sa, vtedy ho môžeme odvážne ostrihať, vyženie nové a silné lístky. Na zimu ho dať prezimovať do svetlej chladnejšej miestnosti spolu s ostatnými kaktusmi a obmedziť zálievku na minimum. Kto na to nemá priestor, nevadí, hlavne aby neboli pri radiátori, ale aby mali svetlo. V prekúrenej miestnosti v zime polievať tak ako v lete. Rozmnožuje sa úlomkami ktoré veľmi rýchlo pustia korienky. Niekedy sa dokonca korienky tvoria už na výhonkoch priamo na rastlinke. Rastie do takého tvaru ako ju olamujeme, môže to byť aj kríček, ale aj stromček v tvare bonsaj. Kvitne ako malá vetvička s malými bielymi kvetmi na koncoch konárikov.
Jedna dôležitá vec, a síce ju treba občas skontrolovať, pretože ju môžu navštíviť škodcovia, napr. tie malé biele vošky čo si vytvárajú biele chumáčiky napr. aj na fialkách. Je dosť problematické sa ich zbaviť.
Crasula ovata - existuje v dvoch verziách. Jedna má ploché tučné listy, tej druhej sa tučnolist nehovorí, jej listy sú akoby skrútené do trubičky. Je to Crasula ovata monstrosa:
Crasula tetragona – táto by sa ešte podobala na ovatu možno rastom, ale je drobnejšia. Jej lístky sú tenké špicaté a drobné. Aj kmienok rastlinky je dužinatý, ale tenučký:
Crasula muscosa – toto sa teda vôbec nepodobá na predošlé rastliny. Je to skôr ťahavo plazivé niečo, čo vyzerá v prírode ako burina, ale v kvetináči je to pekná ovísavá rastlinka. Prirovnala by som ich k celkom drobunkým ihličnatým vetvičkám (pre opis). Tiež ich je asi viac variácií, ja mám doma osobne tri a líšia sa iba hustotou týchto vetvičiek a svetlejším, alebo tmavším odtieňom:
Crasula rupestris – toto je tiež na pohľad niečo iné. Sú to akoby hranaté korálky navlečené na stopke. Bývajú tiež viaceré variácie, čisto zelené, ale aj s naružovelými lístkami.
c. alstonii, c. brevifolia, c. corallina, c. tecta
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára