O mne

Moja fotka
človek závislý na pohybe, fotení a rastlinkách. Nemám rada mliečnu čokoládu, tofife,počítačové hry, alkohol, ruch veľkomesta a komunikáciu po telefóne. Neznášam fajčenie, ale mám rada šišu - vodnú fajku. Nebaví ma sedieť pred telkou, považujem to za zabíjanie času.

pondelok, 23. mája 2011

Euphorbie

Toto je ďalšia skupina kaktusov, kde je veľmi veľké zastúpenie a tu sa stretneme s takými čo sú jednoznačne kaktusy, s takými čo síce ako sukulenty vyzerajú, ale aj s takými čo by niektorí asi sotva tipovali, že patria medzi euphorbie. Sú to kríky, stromy aj menšie sukulenty. Toto je skupina, ktorá má asi najväčšie zastúpenie čo sa týka počtu druhov, je to okolo 7500. Ale odvtedy čo bolo toto číslo udané sa určite o niečo zvýšilo.

Jedným základným dôležitým znakom je, že po odlomení časti rastlinky, či už konáriku, lístku, alebo aj prerezaní kmienku začne z rastlinky vytekať biele mlieko. Toto mlieko je jedovaté, pri presádzaní a rozmnožovaní odrezkami treba dávať pozor a poriadne si poumývať ruky. V žiadnom prípade sa nedotýkať tváre a už vôbec nie očí. Moja osobná skúsenosť sú červené lišaje – fľaky po celej tvári. To je ešte ten lepší prípad, sú aj také čo majú prudko jedovaté mlieko, našťastie sa to vyskytujú málo, možno v nejakých väčších zbierkach. Myslím, že všetky u nás dostupné euphorbie sú nenáročné na pestovanie. Prekúrená miestnosť, či už slnkom alebo radiátorom, im nevadí, dokonca ani suchý vzduch. Aj keď ma napadá, že mne sa jeden druh z tejto čeľade nepodarilo pestovať.

Pre začiatok spomeniem tie euphorbie ktorým sa nebudem nejako príliš venovať. Je to napr. euphorbia marginata, je to vonkajšia záhradná rastlinka, ktorá sa rozmnožuje a rastie takmer ako burina, ale je naozaj pekná. Má zelené listy s bielymi okrajmi, rastie na vysokej stonke. Na konci medzi listami sa vytvárajú drobné biele kvety so žltým stredom, ale tieto kvety sú také nenápadné, že v porovnaní s krásnymi ozdobnými listami úplne zanikajú.

Ďalšia euphorbia ktorú všetci poznáme je u nás známa ako prýštec, alebo mliečnik a neni to nič iné ako vianočná ruža. Myslím že tu netreba žiaden popis rastlinky, jediné čo pripomeniem, že sa u nás sa vyskytuje si hlavne v štyroch známych farbách a to: červená, ružová, biela a bledučko zelená. Asi všetci už vedia, že to farebné nie je kvet ale listy a kvet je to drobunké žlté v strede. Teraz je vidieť dokonalú podobu s predošlou rastlinkou, ale „vianočná euphorbia“ sa na rozdiel od nej sa tá vianočná ťažko rozmnožuje a dokonca sa aj dosť ťažko privedie na ďalší rok do „vianočného kvitnutia“. To by bolo na ďalší článok, mne sa to podarilo.

Euphorbia milii – ďalšia známa a pomerne často pestovaná rastlinka u nás. Tiež jej ľudovo hovoria „mliečnik“ alebo hlavne „kristova koruna“ pravdepodobne pre jej tŕne. Rastie hlavne do výšky, pre kríčkovitý tvar ju treba zrezávať, no a odrezky po uschnutí konca sa pomerne ľahko zakorenia vo vlhkej zemine. Najčastejšie sa stretávame s červenou verziou, mne sa podarilo zohnať už aj žltú, takej „čajovej“ farby, dokonca som videla aj ružovú, tá je tiež pekná. Je absolútne nenáročná, na zimu ju dám prezimovať spolu s kaktusmi, ale vždy si jednu rastlinku nechám aj v byte, lebo mi je ľúto keď kvitne a nevidím ju.

Ako ďalšiu euphorbiu som zobrala euphorbiu leuconeura, pretože sa viac podobá na bežnú izbovú zelenú rastlinku ako na sukulent. Podobá sa na malú palmu, na konci kmienku sa vytvárajú podlhovasté listy, zhora tmavo zelené, odspodu skôr bledo zelené s výraznou hnedo-bordovou stredovou žilou ktorá zospodu listu doslova svieti. Rastlinka nepotrebuje veľký kvetináč aby sa jej darilo, ale potom pri tom množstve listov má zlú stabilitu. Na svoj pekný vývin skôr potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnku. Listy sa spália. Rastlinke zhora stále ženú nové listy a tie spodné zhadzuje. Keď nájdete pre rastlinku to najsprávnejšie miesto, tak pri svojom raste prestane zhadzovať spodné listy, a horné stále vyrastajú. Zatiaľ som sa stretla len raz s takýmto rastom, ale bolo to krásne, lebo nevyzerala ako palma, ale odspodu až po vrch boli krásne súmerné dlhé listy. Rastlinka má veľmi nenápadný kvet, niekto by si myslel, že ani nekvitne. Ale drobné kvietky, ktoré vyzerajú skôr ako zelené šištičky z ktorých vytŕčajú žltkasté vlásočnice s lepkavými končekmi. Tie keď dozrejú uschnú, ostane suchá tobolka ktorá praskne a z nej vyletujú maličké čierne guľaté semienka. Keď som ešte nevedela ako sa táto rastlinka volá, tak sme jej dali názov „semenovač vystrelovačný“, pretože jej semienka sú vystreľované po celej izbe. Rozmnožuje sa práve týmito semienkami veľmi ľahko, pretože doba klíčivosti je pomerne krátka, zistíte to, keď vo všetkých okolitých a aj v materskom kvetináči budete mať zrazu mladé rastlinky. Preto je rastlina vhodná aj pre úplných začiatočníkov, ale pozor na ten biely mlieč vytekajúci pri zranení rastlinky.
Euphorbia tirucali – táto rastlina už na pohľad nemá nič spoločné s tými predošlými, len to vytekajúce mlieko. Je to zmes zelených paličiek na ktorých sa občas objavia drobné lístky. Je to veľmi pekná dekoračná rastlinka, pretože pri správnom oreze tvorí zelený kríček. Neviem či ešte osobitne týchto je viac druhov, alebo iba záleží od vonkajších podmienok, ale z Tunisu som si doniesla bledo zelenú redšiu, ale tu som si od predajcu kúpila hustú tmavo zelenú. To možno bude len tým orezom a tým, že tá z Tunisu je akože „divá“ a tá z nášho obchodu asi bohato prehnojená.

Ďalšie tu spomeniem E. comfinalis Má hranaté podlhovasté telo, dá sa povedať, že hviezdicového prierezu. Na týchto hranách vyrastajú pomerne na husto v rade bordové pichliače. Rastie kríčkovito. Jej podobná je E. enopla.
                                                                          E.comfinalis:
 E. obesa a E. meloformis. Ich tvar a rast sú celkom odlišné ako predchádzajúce. Guľovitý tvar s akýmisi hranami pripomína trošičku astrophytá. Tieto dva druhy sú ukážkou jednopohlavnosti kaktusov, keď na zśkanie semienok musíme mať samca a samičku. Kvety sú veľmi nenápadné, doslova prehliadnuteľné, do očí skôr bijú len stonky na ktorých vyrastajú. Tieto zdrevnatelé stonky potom na nich ostanú a raz som čítala takú milú vec, že takto sa táto rastlina maskuje aby sa podobala na kaktusy, že má akože pichliače. Jednoduchšie rozmnožovanie ako čakať na semienka je počkať na akési výrastky, ktoré vyrastajú časom na hranách rastlinky.
                                                                              E.obesa:
E. woodii – toto je rastlinka ktorá mi bohužiaľ dva krát vyhynula a už sa k nej nebudem vracať aj keď je veľmi pekná a zaujímavá. Normálne mi vyschla. Neviem ju popísať, mne osobne pripomína akúsi listovú medúzu s výrastkami a sem-tam aj lístočkami. Mala som tú varietu čo bola takého lopatkového tvaru, inak je vo verzii akejsi strednej hľuzy s výhonkami a ovísa časom z nádoby. Bohužiaľ u niekoho sa jej darí, u mňa nie.

E. pachypodies – akoby maličká palmička s hrubým kmienikom a podlhovastými listami, podobná euph. leuconeura, len je menšia s hrubším kmeňom.

E. stenoclata – krík okolo 1 m. Videla som ju rásť v prírode na Sardínii. Bohužiaľ moc nebezpečná pichliačmi na to aby som ju z takej diaľky niesla. Semienka som doniesla no nevzišli. Toto je podľa mňa skutočná Kristova koruna už na prvý pohľad.

Euphorbií je skutočne obrovské množstvo. Na nete po zadaní tohto názvu a zobrazení obrázkov to je vidieť najlepšie. Sú pestovatelia čo sa špecializujú vyslovene na tento rod.


Príklady niektorých ďalších:
euphorbia submammilaris:
 euphorbia trigona:
 euphorbia valida:





piatok, 13. mája 2011

Crasule

Názov crasula je veľmi široký pojem. Nie je to také jednoznačné čo si pod tým predstaviť, nie je to také ako pri aloe, agáve alebo gasteria a hawortia, kde si každý človek predstaví takmer tú istú rastlinku, alebo aspoň podobnú, ale crasule sú také, že určenie presného druhu je trocha na zamyslenie. Crasule sú skupinka, ktorú by som ja osobne rozdelila na viac skupín. Popísaných je vyše 260 druhov. Ale je tu jeden druh, ktorý poznajú všetci, vo väčšom či menšom „prevedení“, v hustejšom či redšom vzraste. Je to rastlinka, ktorú majú aj tí, čo inak povedia, že im sa kaktusy a sukulenty nepáčia, lebo.... napr. pichajú, pomaly rastú, sú malé, nekvitnú, alebo hocičo iné.

Crasula ovata, je u nás nazývaná hlavne ako „tučnolist“. Nenáročná rastlina a darí sa jej asi všade. Potrebuje slabú zálievku. Zabudnutá zálievka jej vôbec neublíži, ak sme až moc veľký sklerotici, dá nám to vedieť scvrknutými listami. Od jari do jesene môže byť vonku, na terase, na balkóne, najprv ju vyložiť do chládku, aby si zvykla, až neskôr vyložiť na slnko. Inak sa jej spália listy. Pri vyložení môže zhodiť všetky listy, neľakať sa, vtedy ho môžeme odvážne ostrihať, vyženie nové a silné lístky. Na zimu ho dať prezimovať do svetlej chladnejšej miestnosti spolu s ostatnými kaktusmi a obmedziť zálievku na minimum. Kto na to nemá priestor, nevadí, hlavne aby neboli pri radiátori, ale aby mali svetlo. V prekúrenej miestnosti v zime polievať tak ako v lete. Rozmnožuje sa úlomkami ktoré veľmi rýchlo pustia korienky. Niekedy sa dokonca korienky tvoria už na výhonkoch priamo na rastlinke. Rastie do takého tvaru ako ju olamujeme, môže to byť aj kríček, ale aj stromček v tvare bonsaj. Kvitne ako malá vetvička s malými bielymi kvetmi na koncoch konárikov.

Jedna dôležitá vec, a síce ju treba občas skontrolovať, pretože ju môžu navštíviť škodcovia, napr. tie malé biele vošky čo si vytvárajú biele chumáčiky napr. aj na fialkách. Je dosť problematické sa ich zbaviť.
                                                                Crasula ovata (hore) a jej kvet:

Crasula ovata - existuje v dvoch verziách. Jedna má ploché tučné listy, tej druhej sa tučnolist nehovorí, jej listy sú akoby skrútené do trubičky. Je to Crasula ovata monstrosa:

Crasula tetragona – táto by sa ešte podobala na ovatu možno rastom, ale je drobnejšia. Jej lístky sú tenké špicaté a drobné. Aj kmienok rastlinky je dužinatý, ale tenučký:


Crasula muscosa – toto sa teda vôbec nepodobá na predošlé rastliny. Je to skôr ťahavo plazivé niečo, čo vyzerá v prírode ako burina, ale v kvetináči je to pekná ovísavá rastlinka. Prirovnala by som ich k celkom drobunkým ihličnatým vetvičkám (pre opis). Tiež ich je asi viac variácií, ja mám doma osobne tri a líšia sa iba hustotou týchto vetvičiek a svetlejším, alebo tmavším odtieňom:

                                                                       crasula ericoides:

Crasula rupestris – toto je tiež na pohľad niečo iné. Sú to akoby hranaté korálky navlečené na stopke. Bývajú tiež viaceré variácie, čisto zelené, ale aj s naružovelými lístkami.

                                                                      crasula pelucida:
                                                                     crasula pyramidalis:
                                                                         crasula budha´s temple:
                                                                        crasula falcata:
dalšie druhy:
c. alstonii, c. brevifolia, c. corallina, c. tecta

Gastérie

Ako ďalší druh som vybrala gastérie. A to len z toho dôvodu, že sú tiež tak trocha príbuzné rodu aloe. Je ich popísaných pomerne málo druhov, len nejako do 20. Tieto by sa tiež nemali moc mýliť s inými druhmi, pretože základné znaky tých najrozšírenejších sú jednoznačné. Nízke rastlinky s panašovanými lístkami vyrastajúcimi väčšinou tesne nad zemou. Pod pojmom panašované treba chápať kombináciu tmavozeleného podkladu a na ňom bledo zelenkavé škvrnky, buď sú to len bodky, alebo maličké pásiky – ako dve-tri spojené bodky, pri niektorých druhoch sú bledo zelené aj okraje listov. Gastérie sú si medzi sebou dosť podobné, a laik by si myslel, že to čo má pestovateľ doma je jedna a tá istá rastlinka. Starostlivosť je podobná ako u ostatných sukulentov, netreba moc vody, slnko im stačí aj nepriame. Čo sa týka rozmnožovanie, tak je tu pomerne skorá aj tá jednoduchšia verzia s odnožami. Rastlinka nemusí byť veľmi stará aby začala v kvetináči zo zeme vytláčať malé odnože. No rozmnožovanie semienkami by ste čakali dlhšie, kvet je jednoduchý, na dlhej stonke malé červeno – oranžové zvončeky. Určite krajší a zaujímavejší ako kvet hawortie. Tieto rastlinky by som odporúčala (ako povedal pán Gratias) do malých zbierok. Teda pre takých pestovateľov čo majú malý priestor a nie všetky rastlinky sa im vojdú na slnečný parapet.
                                                    tejto sa u nás hovorí gastéria bradavičnatá:

                                                                              jej kvet :
                                                    a ďalšia gastéria (však sú veľmi podobné ?) :

ešte mám jednu, myslím, že je to gasteria nitida, ale nech hľadám ako hľadám, fotku nemám. Dodatočne.
Ale nasla som takuto fotku, gasteria batesiana:








štvrtok, 5. mája 2011

Hawortie

Ďalšie by som chcela spomenúť hawortie, práve preto, že sú tam tiež podobné kúsky, ktoré by sa laikovi zdali ako aloe. Ale keď sa lepšie pozrieme tak zistíme, že je to niečo celkom iné, aj keď sú im akési vzdialené príbuzné.

hawothia chloracantha:
Sú omnoho menšie, dosť dužinaté, sú vhodné do tzv. malých zbierok, potrebujú dostatok slnka na vyfarbenie, ale znesú aj polotieň. Moja skúsenosť je, že ak sú uzavretom priestore kde je pomerne dosť teplo a dusno (zimná záhrada), tak ich aj pomerne často polievam. Teda ak sa tak dá povedať 1-2 krát týždenne. Ale to len v poriadnom lete, ale oni si to aj tak samé vypýtajú, pretože ich listy sa začnú scvrkávať. Najlepšou ukážkou je
haworthia cymbiformis:
ale stačí ju umiestniť tak, aby nemala až také priame slnko.
Všetky hawortie som si v zime nechala v zimnej záhrade, nedala som ich prezimovať práve preto, aby som ich mala pod kontrolou. Zimovala som len jeden druh, a to haworthia attenuata, aj to len preto, lebo ich mám viac, tak nech mi nezavadzajú.
haworthia attenuata:
.
Už tu je vidieť aké sú rozne, niektoré viac, niektoré menej dužinaté, jedny majú špicaté listy, ale sú aj také akési hranaté. Tie menej dužinaté bývajú s hrčkami na listoch (ako hore). Niektoré rastú listy dookola a všetky od zeme, niektoré sa ťahajú do výšky, nie však veľmi vysoko, len krátky kmienok. Napr:
haworthia tortuosa:
 Rozmnožujú sa pomerne jednoducho, pretože bokom vyháňajú odnože. Kvitnú pomerne jednoducho a nezaujímavo. Na dlhej stopke sú jemné biele kvety.
ďalšie druhy:
hawortia retusa:
 haworthia tesselata:
 Hawortií je vraj okolo 150 druhov, takže keď zbadáte niečo v malom kvetináči, bude to dužinaté, a bude sa to na tieto podobať, tak to pravdepodobne bude nejaká hawortia. Jedine, že by to bolo niečo z gastérií, ale to už bude druhý článok. Pán Gratias povedal: "sto dospelých rastlín v črepníkoch sa vojde na plochu 0,5 m.

Ďalšie druhy: H.pygmaea, H.herrei, H.reticulata, H.decipiens, H.parksiana, H.retusa, H.viscosa.