Zámerne som po aloe vybrala agáve, pretože veľa ľudí si mýli aloe s agáve
americkým. Sú síce na prvý pohľad podobné, ale listy agáve nie sú až také
dužinaté. Agáve je celkovo okolo 300 druhov, od tých čo majú niekoľko
desiatok centimetrov (v dospelosti) až po niekoľko metrové. Pôvod majú
v Mexiku, odtiaľ ho poznáme hlavne v podobe tequily. Hlavné rozmnožovanie
a najčastejšie je odnožami, pretože toho sa dočkáme skôr ako kvitnutia
a semienok. Za dobrých podmienok po pár rokoch vyženú v kvetináči odnože,
treba ich nechať trocha podrásť a potom ľahko zakorenia.
Agáve celkovo patrí medzi tie kaktusy a sukulenty, ktoré vôbec nie sú
náročné na pestovanie a zvládne to aj absolútny laik ktorý sa v pestovaní
rastlín vôbec nevyzná. V pomerne veľkej miere sa používajú ako okrasné
rastliny v záhonoch a parkoch, nielen Agáve americká, tá sa tak používa u nás.
V teplejších krajinách je to aj Agáve Victoriae reginae alebo Agáve attenuata,
na dovolenkách sa s nimi stretávame často. Pri agávach je jedna zaujímavosť,
že keď už síce po rokoch konečne rozkvitnú, všetka energia a sila sa prenesie
do zaujímavého kvetu, tak rastlina je natoľko vyčerpaná, že zomiera a vyhynie.
Takže vlastne agávy kvitnú len raz za život a keď niekde na dovolenke zbadáte
kvitnúce agáve, všimnite si, že už odspodu schne a odumiera.
Agáve americká
Nenáročný kaktus, rastie do šírky a má pichľavé konce, na čo musia dať pozor
hlavne rodičia detí. Má peknú farbu, zelenú s bielo-žltými okrajmi, niektorá
druhy sú čisto zelené, menej vyskytujúce bývajú aj opačne sfarbené, žlté
so zeleným okrajom. Od jari do jesene sa môžu vysadiť priamo do pôdy do
záhrady, na zimu ich treba dať do kvetináča a prezimovať podobne ako ostatné
kaktusy. Práve toto agáve je veľakrát pokladané za aloe. Ale táto rastlina síce
má dužinaté listy, ale len málo, sú ploché a pomerne široké. Na rozdiel od aloe
nie sú pri prelomení až také krehké a veľmi ťažko ich odlomíte. Majú celkom
iný zelený odtieň listov, možno by sa dalo povedať že tak trocha do modra.
Alebo potom sú so žltými pásmi, ti sa už trocha menej vyskytujú a tie by ste si
s aloe už hádam nepomýlili. Ale najdôležitejší poznávací znak je príšerná „ihla“
na konci listov.
Agave victoriae-reginae
Je to krásny druh agáve a pomerne vzácny, pretože nevytvára žiadne odnože. Je
nenáročný, ale finančne dosť drahý pri zakúpení väčšieho kúsku, pretože rastie
veľmi pomaly. Keď si kúpite síce lacnejšiu maličkú rastlinku, tak kým z nej
bude ten krásny kus s priemerom 20-30 cm prejde aj 20 rokov. Je to skutočná
ozdoba tropických záhrad. Vysádza sa ako šperk medzi ostatné rastlinky. Má
pomerne hranatý prierez list, veľmi peknej zelenej farby, hrany sú biele. Keď
uvidíte niekde dospelú rastlinku, určite si ju s ničím iným nepomýlite. Na
rozdiel od mnohých kaktusov a sukulentov si tento len tak ľahko z prírody
nezadovážite. Najistejšie je zohnať si ho od pestovateľov kaktusárov.
A.leopoldii:
Agáve strieta:
ďalšie (názvy sa mi nechce hľadať):
americkým. Sú síce na prvý pohľad podobné, ale listy agáve nie sú až také
dužinaté. Agáve je celkovo okolo 300 druhov, od tých čo majú niekoľko
desiatok centimetrov (v dospelosti) až po niekoľko metrové. Pôvod majú
v Mexiku, odtiaľ ho poznáme hlavne v podobe tequily. Hlavné rozmnožovanie
a najčastejšie je odnožami, pretože toho sa dočkáme skôr ako kvitnutia
a semienok. Za dobrých podmienok po pár rokoch vyženú v kvetináči odnože,
treba ich nechať trocha podrásť a potom ľahko zakorenia.
Agáve celkovo patrí medzi tie kaktusy a sukulenty, ktoré vôbec nie sú
náročné na pestovanie a zvládne to aj absolútny laik ktorý sa v pestovaní
rastlín vôbec nevyzná. V pomerne veľkej miere sa používajú ako okrasné
rastliny v záhonoch a parkoch, nielen Agáve americká, tá sa tak používa u nás.
V teplejších krajinách je to aj Agáve Victoriae reginae alebo Agáve attenuata,
na dovolenkách sa s nimi stretávame často. Pri agávach je jedna zaujímavosť,
že keď už síce po rokoch konečne rozkvitnú, všetka energia a sila sa prenesie
do zaujímavého kvetu, tak rastlina je natoľko vyčerpaná, že zomiera a vyhynie.
Takže vlastne agávy kvitnú len raz za život a keď niekde na dovolenke zbadáte
kvitnúce agáve, všimnite si, že už odspodu schne a odumiera.
Agáve americká
Nenáročný kaktus, rastie do šírky a má pichľavé konce, na čo musia dať pozor
hlavne rodičia detí. Má peknú farbu, zelenú s bielo-žltými okrajmi, niektorá
druhy sú čisto zelené, menej vyskytujúce bývajú aj opačne sfarbené, žlté
so zeleným okrajom. Od jari do jesene sa môžu vysadiť priamo do pôdy do
záhrady, na zimu ich treba dať do kvetináča a prezimovať podobne ako ostatné
kaktusy. Práve toto agáve je veľakrát pokladané za aloe. Ale táto rastlina síce
má dužinaté listy, ale len málo, sú ploché a pomerne široké. Na rozdiel od aloe
nie sú pri prelomení až také krehké a veľmi ťažko ich odlomíte. Majú celkom
iný zelený odtieň listov, možno by sa dalo povedať že tak trocha do modra.
Alebo potom sú so žltými pásmi, ti sa už trocha menej vyskytujú a tie by ste si
s aloe už hádam nepomýlili. Ale najdôležitejší poznávací znak je príšerná „ihla“
na konci listov.
Agave victoriae-reginae
Je to krásny druh agáve a pomerne vzácny, pretože nevytvára žiadne odnože. Je
nenáročný, ale finančne dosť drahý pri zakúpení väčšieho kúsku, pretože rastie
veľmi pomaly. Keď si kúpite síce lacnejšiu maličkú rastlinku, tak kým z nej
bude ten krásny kus s priemerom 20-30 cm prejde aj 20 rokov. Je to skutočná
ozdoba tropických záhrad. Vysádza sa ako šperk medzi ostatné rastlinky. Má
pomerne hranatý prierez list, veľmi peknej zelenej farby, hrany sú biele. Keď
uvidíte niekde dospelú rastlinku, určite si ju s ničím iným nepomýlite. Na
rozdiel od mnohých kaktusov a sukulentov si tento len tak ľahko z prírody
nezadovážite. Najistejšie je zohnať si ho od pestovateľov kaktusárov.
A.victoriae-reginae veľké (foto z predajne):
ďalšie (názvy sa mi nechce hľadať):
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára